Throwback 2018

........................................................

Posledný deň roku 2018 je konečne tu. Keď to mám celkovo zhodnotiť priniesol veľa dobrého, ale aj zlého. Každopádne to bol rok veľkých zmien, ktoré ma významne ovplyvnili a zmenili. Dovolím si povedať, že aj na celý život.

........................................................

Čo je možno paradoxom, tak práve tie zlé veci ma posunuli najviac a aj keď som vďaka tomu mala veľa smutných dní,ktoré som prežívala a nie žila, preplakala, či predepkárčila a mala som chuť ostať celý deň pod perinou, tak som to zvládla. Veľká vďaka patrí mojim kamarátom, ktorí boli stále pri mne, a hlavne v tých zlých chvíľach tu boli pre mňa. Keď som mala pocit, že všetko na mňa padá domino efektom a už to nemôže byť horšie, niečo ďalšie sa pokazilo. Od konca júla išlo všetko dole vodou, čo sa týkalo môjho zdravia a vzťahov. Mala som pocit, že sa mi všetko úplne rúca, čo som doposiaľ pokladala za nejakú konštantu, minimálne to zdravie. Život sa mi otočil o 180 stupňov. O tom som však už písala v inom článku, keď som sa potrebovala vykecať.

........................................................

Lenže teraz som tu, o pár mesiacov staršia a píšem tento článok. Pozerám sa na celý svoj rok spätne a nič neľutujem. Som vďačná za každú situáciu, či už zlú alebo dobrú. Každá mi niečo dala, ale hlavne ma zocelila a som silnejšia a hlavne samostatnejšia. Všetky tie veci ma dostali do štádia, kedy som sa od viacerých ľudí a miest odstrihla. Niektoré boli vedomé, niektoré nie. Neviem to vysvetliť, ale potrebovala som to. Potrebovala som svoj priestor na urovnanie si myšlienok a nových skúseností a hlavne realizáciu.

Na druhej strane ma to posunulu k tomu, že som sa realizovala v práci a škole, v tom,čo ma baví, a čomu sa chcem venovať aj naďalej. Nemá zmysel zabiť najlepšie roky života len flámovaním a ničnerobením. Chcem od života viac. Chcem byť na seba hrdá za to, čo som dosiahla vlastnými silami a snahami. Tým, že som si to skutočne oddrela sama. Pretože ten pocit, keď vidím výsledok svojej práce a som s ním spokojná je na nezaplatenie.

........................................................

Možno pôsobím na prvý pohľad, že neriešim nič. Podľa storiek je život gombička. Lenže len málokto vidí ten backstage za tým. Tie hodiny sedenia na zadku nad knihami s mastnými vlasmi, unavená a v pyžame. Prípadne dni, kedy mám náladu pod psa a mám chuť plakať. Sú to dni, kedy chcem utiecť pred všetkým a byť opäť šťastná. Práve vtedy sú mi vždy najväčšou oporou práve kamaráti, ktorí sú so mnou celé roky. Sme tu pre seba 25/8 a je to skvelý pocit, keď môžete volať niekomu aj v noci, lebo sa niečo deje. Vypočujú vás, poradia, proste sú s vami aj keď sú stovky kilometrov od vás. To platí aj pre rodinu, aj keď nie vždy je to ideálne a väčšinou nie je. Čoraz viac mi vyhovuje práve pocit, keď si môžem ísť svoje bez zbytočného vysvetľovania a zbytočných otázok. Rodina je dôležitá, ale viac nie som to 4-ročné dievčatko, ktoré potrebovalo pomoc mamky na všetko. Chcem byť samostatná a to aj som. Dokážem sa o seba postarať a chcem sa realizovať. Proste je čas,kedy už človek sa potrebuje odstrihnúť a začať žiť svoj život.

........................................................

Keď sa pozriem spätne nejaké 2 roky dozadu, tak to, ako som na tom teraz by sa mi zdalo ako život úplne niekoho iného. Niekoho, koho nepoznám. Hlavne tento rok ma hrozne zmenil. Veľa vecí som prehodnotila a som za to rada. Myslím, že každý sa potrebuje dostať na dno, aby sa mohol opäť vyškriabať hore a byť šťastný.

Celý tento článok je možno úplne niekde inde ako som ho pôvodne plánovala. Je to sled mojich myšlienok, ktoré som potrebovala zo seba dostať. Je to možno mätúce, ale každopádne som tým chcela povedať ťo, že aj keď sa niečo pokazí, tak sa na druhej strane niečo vylepší. Vždy musí byť rovnováha a aj keď máš pocit, že je to zlé a ty to nedávaš, tak to nakoniec dáš a výjdeš z toho omnoho silnejšia, a to si nemôžeš kúpiť, musíš to prežiť a precítiť. Buď vďačný za všetko, čo sa deje, lebo je to dar.

Rok 2019 bude top rok. Isto prídu aj tie smutnejšie chvíle, ale teším sa na tie pozitívne. Chcem opäť zlepšiť svoje skills. Chcem cestovať, vzdelávať sa a plniť si svoje sny, ktoré už mám úspešne spísané a postupne si ich budem odškrtávať. Nechcem strácať čas rozmýšľaním, čo by bolo keby. Prípadne posúvať veci na neskôr, lebo nikdy nevieš, čo sa stane. Proste ísť si za svojimi cieľmi a dokázať sebe, že dokážeš toho viac, ako si myslíš.

Máš na to a choď si za tým, lebo všetko je o tom, ako sa k daným veciam postavíš a ako ich zoberieš. Sama som sa o tom presvedčila tento rok a možno to zneje ako klišé, ale je to tak... :)