Summer of changes pokračuje. Dnešnou témou bude myslenie a s tým správanie a jedno s druhým. Bežne sa stretneme s tým, že sa nám niečo nevydarí, proste máme na to nervy a hneď sme z toho smutný, čo je normálne, lenže niekto má povahu, že ho to dosť zrazí na kolená a všetko je hneď totálne čierne. Lenže s tým sa nič neporieši a sami sebe poškodíte.
Nikdy som nebola nejakým pesimistom, ale hlavne počas matúr, a potom na výške ma chytilo byť pozitívne naladená, lebo čo mi pomôže sa zbytočne stresovať a byť zo všetkého hneď roztrasený a ja neviem čo. Tak to vidíte pozitívne a aj všetko ide ľahšie. Minimálne to stojí za tú snahu. Nie, že byť úplne flegmou, ale proste treba si aj veriť. Lebo fakticky, keď vidíte všetko negatívne a sami si poviete, že to nedáte, tak to fakt nedáte. Proste sebavedomie nula bodov.
Tak isto sa to môže stať aj keď sa v živote stane niečo zlé, s čím človek nerátal. Môže to súvisieť so zdravím, či vzťahmi, ktoré nie vždy musia ísť podľa plánu...
V ťažších chvíľach je skvelé, keď máte pri sebe rodinu a kamarátov, ktorým fakt môžete dôverovať a viete, že vás podporia. Niekedy je však ťažké povedať tie zlé veci úplne najbližším ľuďom, kým nemáte istotu, že je všetko tak ako sa na prvý pohľad môže zdať, či už sa to týka zdravotného stavu alebo vzťahov.
Vtedy potrebujete nejakú bútľavú vŕbu, ktorá pri vás stojí a nemá problém vás vypočuť aj o polnoci, keď sa niečo deje, či prísť za vami aj v noci do nemocnice, keď vás privezie sanitka.
Ten pocit, keď sa na vás všetko rúca a máte problémy rodinného charakteru so závislosťou blízkeho človeka, súdne spory s otcom, do toho kopu povinností v škole a následne koniec vzťahu s človekom, ktorému ste dôverovali je niekedy príliš a hlavne je to o myslení. Keď vás to ubíja, tak sa to odzrkadlí aj na zdraví.
A keď sa zdá, že sa z toho ako tak dostávate, lebo máte blízkych pri sbee, tak organizmus má zrazu dosť a preberiete sa na príchod sanitky. Ten pocit, keď neviete, čo sa vlastne stalo, prečo ležíte na zemi a okolo vás kopa ľudí a zrazu záchranári je strašný.
V úplne cudzom meste ste zrazu sama a nikto blízky okolo. Vtedy je neskutočne dobrý pocit, keď za vami príde niekto blízky ako je ujo a vie vás povzbudiť, že bude všetko v poriadku. Nehovoriac o záchranároch, ktorí sú tiež podarení a vedia vás nepovzbudiť, nie ako niektorí lekári, ktorí bez nejakých výsledkov určia diagnózu na celý život.
Potom ďalšie vyšetrenia, ktoré pred tými blízkymi je nieekdy lepšie zatajiť, lebo viete ako by to dopadlo, kebyže o tom vedia. Ďalšia kontrola na každom kroku a smútok a podobne. Opäť treba myslieť pozitívne, že bude všetko dobré a nevzdávať sa. Je to ťažké a treba mať pri sebe tých najbližších, lebo je o inom, keď idete niekde sami a keď vás čaká kamarátka a hneď vám vie povedať niečo pozitívne.
Neopísateľný je pocit, keď vám prídu výsledky a všetko je v poriadku. Vtedy pochopíte, že treba skutočne myslieť pozitívne a všetko bude dobré. Neoplatí sa myslieť negatívne, lebo čo vám to pomôže? Nič!
Teraz si poviete, že ale je to aj od povahy. No niekedy možno áno, ale aj situácie vás vedia zmeniť a premeniť svoje myslenie a správanie. Keď sa to tak vezme, tak vždy som sa snažila myslieť pozitívne, ale hlavne po tejto skúsenosti som to dala na vyšší level a snažím sa nikým a ničím zničiť svoje pozitívne myslenie. Moja obľúbená vetička, buď ako protónik :)
a toto sa týka nielen zdravia, ale aj školy, keď máte skúšky, či zápočty. Niektorí vtedy začnú panikáriť, ale čo im to fakticky pomôže? nič, jednotucho myslíte pozitívne, že to dáte s prehľadom a bude to oki. Samozrejme, aj sa naučte, len tak to nepôjde... :D
Podobne to môže byť aj so vzťahmi, keď sa po rokoch kamarátka úplne odstrihne a neviete prečo. Zo začiatku sa aj snažíte nadviazať kontakt, ale keď druhá strane nechce, tak to proste nejde.
Nehovoriac o niekom, s kým sa stretávate a držíte si odstup, lebo rodina a aj to, že máte strach, že sa zachová presne ako otec, ten, ktorý by mal byť vždy pri vás, ale opustil vás. Zrazu sa to pokašle a je koniec a aj keď si chcete nahovoriť, že ste v pohode a obklopujete sa kamarátmi, snažíte sa využiť voľný čas na maximum a byť ok, ale vnútorne vás to trápi, ale jednoducho treba myslieť pozitívne... :)
No takte takto k poztívnemu mysleniu. Jednoducho sa nedajte dole a nerobte paniku. Všetko bude dobré, len treba tomu veriť... :)
0 komentárov