Ahojky, ľudkovia!!!
Napadlo mi, že mám tu všeličo možné na tom blogu a za tie roky sa tých sránd nakopilo, tak dnes pre zmenu bude slohový článok, resp. úvaha.
Už mám po písomnej mature, takže slohy ako také školské asi sú aj za mnou, ale keďže som úvahy vždy mala rada a niektoré úlohy som si písala cez pc, tak som túto jednu našla v pc a snáď sa vám tento článok bude páčiť ako menšie oživenie... :)
Prvé, čo ma pri tomto slovnom spojení napadne je, že za všetkým zlým stojí niečo dobré, respektíve, že vo všetkom zlom nájdeme aspoň kúsok niečoho dobrého. No je to skutočne tak? Každý si odpovie na túto otázku sám a určite rozlične, veď predsa len sme všetci rozdielni a také sú aj naše názory, či nie?
Púšť, slovo predstavujúce krajinu plnú piesku, bez nejakej rastlinky, či živého človeka. Jediným, čo nájdeme sú len haldy piesku, prachu a opäť piesku a možno sem - tam nejaká tá opustená ťava. Takáto púšť, ale môže predstavovať čokoľvek. Nemusí to byť len púšť akú poznáme v Ázii, Amerike, či Afrike.
Môže to byť púšť ľudí, kde nájdeme samotných človiečikov, ktorí prajú každému len to najhoršie a stále vyhľadávajú nejaké konflikty. V živote sa stretneme s rôznymi takýmito ľuďmi, ktorí nám spôsobia aj nejaké tie krušné chvíle, ktoré sa nám budú zdať nekonečné, vyčerpávajúce a nezmyselné, tak ako hľadanie oázy v nekonečnej rozsiahlej púšti. Možno v nej aj zablúdime a neraz krátko pred našim cieľom cúvneme, či zabočíme zlým smerom, ale aj napriek tomu by sme sa mali držať svojho cieľa - oázy - nádeje, pretože tá umiera, či vysychá ako posledná, no nie?
Púšť môžeme pochopiť aj ako púšť nálad, áno nálad. Možno to znie zvláštne, ale keď sa tak nad tým zamyslíme, tak je to aj celkom logické. Zoberme si nejaký príklad, čo takto nejaký človek - pesimista, teda osoba s neustále zlou náladou a s "čiernymi okuliarmi" na očiach. Nikdy sa nebude na svet pozerať aspoň trochu s úsmevom, či pozitívnym myslením. Niečo také by bolo pre neho úplným gordickým uzlom ako niečo také zvládnuť. My však vieme, že ľudia sa menia a samotné okolnosti a situácie tiež, tak raz v živote tohto nášho človeka - pesimistu bude jeden skutočne veľmi veľmi pozitívny deň a jemu sa zrazu vyčarí na tvári ten najúprimnejší úsmev a skutočná radosť. Vtedy pochopíme, že púšť v sebe skrýva oázu, pretože tou oázou bude práve tento náhly zvrat v jeho živote. Možno nebude dlho trvajúci, či často sa opakujúci, ale stále bude vedieť, že tam je a bude pre neho nádej, svetlo na konci tunela, či oáza v púšti?
Tak, či onak, púšť bude pre každého symbolizovať niečo iné, ale oáza - cieľ, cieľ, na ktorý sa dlho čaká a hľadá, až kým sa nenájde, také sú aj naše myšlienkové pochody, lenže naše myslenie nie je oáza, sú to tečúce vody, ktorých pramene sotva dovidíme...
0 komentárov